Je akcia lacná alebo drahá? Alebo o tom, že samotná cena akcie nič neznamená

Predstavte si nasledujúcu situáciu: Jeden zemiak stojí 5 centov. Vy chcete kúpiť vrece zemiakov. Koľko stojí celé vrece? A je to dobrá kúpa pri takejto cene?

Trhovisko na blízkom východe
Obrázok od Peter H Prevzaté z Pixabay

Ak vám predošlá situácia nedáva zmysel a pre posúdenie či je to dobrá kúpa alebo nie vám chýbajú ďalšie informácie, tak uvažujete správne. Na to aby sme vedeli posúdiť či je to dobrá kúpa potrebujeme vedieť koľko zemiakov je vo vreci, a akú hmotnosť má celé vrece.

Z daných informácii si jednoduchými rovnicami vieme vypočítať aká je cena celého vreca, ako aj priemernú váhu jedného zemiaka, a urobiť finálny úsudok. Zemiak totiž môže byť naozaj obrovský a vážiť možno aj 300 gramov, ale môže byť aj maličký, určený na sadenie s váhou 15 gramov. V závislosti od priemernej váhy zemiakov vo vreci, môže cena 0.05€ za jeden zemiak byť zlá no aj dobrá.

Podobné je to s akciami. Je $3 100 za jednu akciu Amazonu veľa alebo málo? A čo $800 za jednu akciu Tesly? Alebo 53€ za akciu Danone? Ako vidíme, samotná suma nám veľa nepovie. Vieme podľa toho usúdiť či robíme dobrú kúpu alebo nie? Odpoveď znie: Nevieme.

Ľudský mozog a mentálne skratky

Náš mozog je zvyknutý používať rôzne skratky pri každodennom vyhodnocovaní informácii. Keď naši predkovia boli lovcami a žili v jaskyniach, nebezpečenstvo na nich číhalo z každej strany. Keď sa na nich rozbehol lev, či iné zviera, mozog sa musel rozhodnúť v okamihu sekundy. Nebol čas na zložité analyzovanie situácie. Mozog aj celé telo konalo inštinktívne. Tak ako to doteraz robia zvieratá.

Náš spôsob života sa ale časom menil. Obrovské objavy sa udiali len v nedávnej minulosti. Moderná kníhtlač bola vymyslená pred 500 rokmi. Parný stroj, moderná práčka, či internet ešte neskôr. Nás život sa s týmito objavmi skokovito zmenil. Mozog sa ale zatiaľ nestihol prispôsobiť.

Denne sme zahltení obrovským množstvom podnetov a informácii, ktoré už nie sme schopní vstrebať. Aj pri ich rozlišovaní náš mozog podvedome používa rôzne mentálne skratky.

Moderná psychológia sa tejto problematike podrobne venovala a stále venuje. A marketéri, manažéri, obchodníci tieto poznatky využívajú vo svoj prospech (a náš neprospech). Cielene nás manipulujú a získavajú našu pozornosť a hlavne naše peniaze.

Akciový a iné finančné trhy nie sú výnimkou. Veď prečo by aj boli? Točia sa na nich obrovské sumy peňazí a každý chce zbohatnúť. Práve preto je potrebné byť neustále obozretný.

Cena akcie bez ďalších údajov má minimálnu informačnú hodnotu

Poďme späť k finančným trhom. Vezmime si Teslu. Ak nám niekto povie, že kúpil akciu za $800. Je to dobrá cena alebo zlá? Odpoveď závisí od ďalšieho kontextu. Aktuálna cena jednej akcie Tesly (k dňu 29.1.2021) je $793,53. Nákupná cena teda bola trochu vyššia než je aktuálna cena. Zatiaľ by to bola stratová investícia.

Rozdelenie akcie (angl. split) je psychologický trik

Čo ak bola zakúpená v máji 2020? Mení to niečo na veci? V tomto prípade áno. Tesla totiž 31.8.2020 urobila rozdelenie akcie v pomere 5 ku 1. To znamená, že každý akcionár, ktorý k 31.8.2020 vlastnil nejakú akciu Tesly, dostal za každú takúto akciu 5 nových akcií, ktorých hodnota bola 1/5 sumy pôvodnej akcie.

V celkovom súčte sa pre akcionára nič nezmenilo. Celková hodnota vlastnených akcií ostala rovnaká. Avšak, zásadne sa zmenil výsledok našej úvahy. Ak náš akcionár nakúpil akciu v máji 2020, tak dnes má 5 akcií. Každú v hodnote skoro $800. Ich celková hodnota je teda takmer $4 000. Ak však akciu nakúpil po 31.8.2020, tak ma len tú jednu akciu v aktuálnej hodnote.

Graf TSLA ukazujúci split
Zdroj: https://www.macrotrends.net/stocks/charts/TSLA/tesla/stock-splits

Rozdelenie akcie (alebo anglický split) je psychologický nástroj, ktorý firmy používajú ak chcú spraviť svoje akcie atraktívnejšími. Ako je to možné? Využívajú naše pudy. A to dvoma rôznymi spôsobmi.

Prvým je radosť investorov z toho, že nakúpili jednu akciu a zrazu majú päť. Pritom sa na celkovej hodnote absolútne nič nezmenilo. Druhým faktorom je, že lacnejšia akcia je zrazu atraktívnejšia pre nových investorov, ktorí považujú akciu za lacnú a rozhodnú sa ju nakúpiť. Neuvedomujú si, že celkový počet akcií sa zvýšil 5-násobne, a teda na to, aby vlastnili rovnaký podiel firmy ako predtým teraz potrebujú 5-krát viac akcií.

Do výpočtu treba zahrnúť aj dividendy

Ďalším príkladom môže byť akcia firmy, ktorá síce nepodstúpila split, ale pravidelne vypláca dividendy. Predstavme si, že sme zakúpili akciu fiktívnej firmy za cenu $100. Akciu vlastníme 5 rokov. Počas týchto 5-ich rokov firma vyplatila každý rok ročnú dividendu vo výške $7. Po 5-ich rokoch je cena akcie na úrovni $105. Ak by sme brali do úvahy iba samotnú cenu akcie, tak by sme rýchlo usúdili, že celkový výnos 5% za obdobie 5-ich rokov je pomerne slabý. Ak však vezmeme do úvahy aj vyplatené dividendy, hneď vidíme, že ročný výnos takejto akcie sa pohyboval niekde okolo 7%, a to je už slušný výnos. (Za obdobie 5 rokov sme zinkasovali $35 vo forme dividend. Cena akcie navyše stúpla o ďalších $5. Celkovo takáto akcia vygenerovala zisk $40 pred zdanením.)

Taktiež by bolo dobré niečo vedieť o stave daného sektora, manažéroch firmy a ich plánoch

Dajme tomu, že firma nepodstúpila rozdelenie akcií (split), neskupuje akcie (share buyback alebo share repurchase) a ani nevypláca dividendy. Ani v tom prípade samotná cena akcie nestačí k tomu, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť. Potrebujeme vedieť koľko akcií existuje. Teda aký je celkový počet akcií danej firmy.

Ďalej potrebujeme vedieť aké sú tržby, náklady a zisky firmy. A to za niekoľko rokov, nie za posledný štvrťrok, pretože účtovníci používajú rôzne finty. Ďalej potrebujeme vedieť v akej fáze daná firma je. Či a koľko investuje do výskumu, a aké sú vyhliadky do budúcnosti.

Taktiež by sme mali mať povedomie o manažéroch danej firmy a ich kariérnych úspechoch a neúspechoch, ich cieľoch s firmou, a či sú tieto ciele reálne. Nesmieme zabudnúť na konkurenciu danej firmy, o možných rizikách pre danú firmu (regulácie, zákony), atď.

Potrebujeme vnímať svet a dianie vo svete ako jeden celok. Je potrebné vnímať súvislosti

Ako sme si ukázali, samotná cena akcie nestačí na to, aby sme boli schopní vyvodiť správne informované rozhodnutie o tom či je cena vysoká alebo nízka. Potrebujeme vedieť množstvo ďalších informácii a vedieť si ich spojiť dokopy.

Naozajstný investor si splní svoju domácu úlohu a preštuduje si detaily ohľadom firmy, ktorej akcie chce zakúpiť. Bez toho sa nemôže nikto považovať za investora, ale jedine tak za gamblera. Ak zakúpim akcie nejakej firmy len podľa toho, že ich cena vyzerá lacno alebo, že som niekde videl tweet, prípadne v novinách som si prečítal, že táto firma bude určite rásť v budúcom roku, ale nespravím si prieskum o produktoch firmy, o konkurencii, neodôvodním si nákup tvrdými dátami, tak vlastne len gamblujem.

Posledným, takmer neovplyvniteľným faktorom je geopolitika. Takmer každý deň vidíme udalosti, ktoré môžu kedykoľvek ohroziť aj našu vysnívanú firmu, ktorej akcie chceme zakúpiť. Pár príkladov: Huawei vs. USA, TikTok/Bytedance vs. USA, nerastné suroviny v Austrálii a konflikt Austrálie s Čínou, koronavírus vs. aerolinky a celkovo cestovný ruch, Boeing a havárie lietadiel, Facebook a ďalšie sociálne siete vs. regulácie na ochranu osobných údajov, ropné spoločnosti vs. klimatická dohoda a presun k obnoviteľným zdrojom.

Niektoré udalosti, respektíve smerovanie sveta je možné predvídať, no niektoré nie. Tu nám pomôže jedine diverzifikácia portfólia. Ale o tom si povieme v niektorom z ďalších článkov.


Údaje v tomto článku majú informačný charakter. Nenesieme žiadnu zodpovednosť za presnosť, spoľahlivosť alebo kompletnosť informácií alebo názorov obsiahnutých na tejto webovej stránke. Viac informácií nájdete v našom Investičnom zrieknutí sa zodpovednosti.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *